Prvoradou úlohou obce po vojne bol rozvoj jej hospodárskeho života. S jeho obnovou súvisel aj začiatok prác v štátnych lesoch a ťažba dreva. Postupne v roku 1946 došlo k obnove školstva. K životu sa začalo prebúdzať aj miestne divadelné ochotníctvo, ktoré spestrovalo kultúrny život v tejto obci aj okolí. Opäť ožila tradícia vinohradníctva a vinárstva v obci.

Zdravotná situácia v obci bola po vojne veľmi zložitá. Bolo hlásených niekoľko prípadov TBC, vypukol týfus a u niekoľkých detí bol zistený čierny kašeľ.

Mnoho Koňušanov odišlo za prácou do Čiech, keďže v obci bolo málo pracovných príležitostí.

Bolo nevyhnutné obnoviť dobrovoľný hasičský zbor, po tom, čo 19. augusta 1946 vypukol v choňkovskom lese požiar.

V roku 1949 tu vznikol 31-členný prípravný výbor JRD. K založeniu družstva však nedošlo a prípravný výbor čoskoro zanikol. Myšlienka kolektivizácie poľnohospodárstva sa stala opäť aktuálnou v roku 1957. JRD III. typu založilo 22 malých a stredných roľníkov z Koňuša 21. januára 1957.

Závažným problémom obce bola elektrifikácia. V máji 1958 boli ukončené práce na výstavbe elektrifikačnej siete a 22. novembra 1958 sa v Koňuši rozsvietili prvé žiarovky.

Hlavným problémom obce bol nedostatok pitnej vody, chýbajúce priestory pre materskú školu, kultúrny dom či športové ihrisko. V roku 1957 bola vybudovaná jediná verejná studňa s pitnou vodou.

Postupom času však rástla predtým skromná životná úroveň občanov.

Aj v Koňuši hodnotili roky 1945-1960 z hľadiska ukončenia výstavby socializmu. V tomto čase tu bolo postavených 36 obytných domov, zrealizovaná elektrifikácia obce, bola vybudovaná telefónna sieť, postavené nová predajňa Jednoty- SD a bufet, hasičská požiarna zbrojnica, dva železobetónové mosty a hospodársky dvor JRD. Miestne JRD začalo v roku 1961 s výstavbou bytového domu so šiestimi bytmi pre svojich členov. Prvé rodiny sa doň nasťahovali v roku 1963.

Po územnej reorganizácii v roku 1960 bola obec začlenená do okresu Michalovce a Východoslovenského kraja so sídlom v Košiciach.

V roku 1967 sa v Koňuši ukončilo oznamovanie správ občanom bubnovaním a bol vybudovaný miestny rozhlas, ktorý oznamoval správy a posielal aj pozdravy jubilantom.